KAKADU NP

Okolo poludnia sme prišli na East Aligator River. Rieku objavil nejaký američan a preto , že nemal poňatia o rozdieloch medzi aligátormi a krokodýlmi pomenoval ju tak trochu americky. Vôbec mu neprekážalo, že v nej aligátori nežijú. Za to krokodýlov je tam dosť.

 Dajú sa nájsť ozaj pekné kúsky

Sprievodca sa rozhodol, že sa naobedujeme na brehu tejto rieky hneď nad brodom. Bolo to šťastné rozhodnutie, lebo sme mali šancu zažiť naše najväčšie dobrodružstvo dňa. Nebolo však s krokodýlom ale s muchami. Bolo ich tam také množstvo, že nám liezlo naraz 20 múch do očí, uší, nosa a aj do úst spolu s obedom. V jednej ruke sme mali tanier, v druhej vydličku a nemali sme čím odháňať muchy. Poučení krízovým vývojom sme na druhý deň kúpili za 5 dolárov sieťky na hlavy. Od tej chvíle sme muchu nevideli. Počas obeda sa nejaký šialenec úspešne pokúsil prebrodiť rieku. Keď sa pozriete na krokodýla hore, je jasné že by mu tu plechovku otvoril ako otvsrákom na konzervy. Ukazovateľ hĺbky vody ho k tomu však opravňoval. Keď je vidieť modrý pás, tak sa brodiť dá.

Po obede sme pokračovali do Ubirru. Lokalita je svetoznáma pravekými skalnými kresbami aborigincov. O druhej poobede príde k bráne miestny domorodec a otvorí ju do západu slnka. Všetci návštevníci musia do vtedy areál opustiť.  Bez váhania ju zamkne a oneskorenec musí čakať do rána alebo prepilvať mrežu.  

Ku skalám sme šli otvoreným savanovým lesom. Všade prítomné valabie si nás obzerali rovnako ako tisíce iných turistov pred nami. Nechápali prečo sa chodíme pozerať na tie šutre.

Tridsať pať stupňov v tieni a takmer stopercentná relatívna vlhkosť vzduchu. To boli podmienky, pri ktorých sme horko plakali stúpajúc na najvyšší bod tracku. Jeden z jedenástich druhov papagájov Kakadu si však z toho veľa nerobil. Práve si vyšparoval malíčkom zo "zubov"  nejakého turistu.

Pomaly začali z trávy vyrastať kopy kameňov a ako sme pokračovali ďalej už sa pred nami týčila prvá skalná galéria

a aj prvá kresba - tasmánsky tiger

Sprievodca Kely nám vysvetloval pôvod kresieb a okolnosti za akých vznikli. Môže si to dovoliť, lebo sám patrí do tej doby. Akoby včera prišiel z Vúdstoku. 

Kresby sa týkali všetkých oblastí života. Histórie, náboženstva, oslavám a ceremóniam, medicíne, výchove a vzdelávaniu mladých členov kmeňa, lovu a zberu, Sú tam nakreslené napr. aj kuchárske recepty 

Zvieratá majú vykreslenú vnútornú stvabu tela. Je to návod ako zabiť zviera aby čo najmenj trpelo a ako ho potom rozobrať aby nedošlo k poškodeniu najlepšieho mäska a k prípadnému znečisteniu mäsa močom alebo výkalmi zabitého zvieraťa.

Toto je Pocta žene. Niečo ako naša Vestonická venuša Podľa veľkosti jednotlivých častí tela si dokážete predstaviť, ktorú časť ženského tela si ctil domorodý umelec najviac. Hlava to určite nebola.

 

Hore je vykreslené celé menu nejakej slávnej hostiny. Asi sa z nej všetci dos...., keď si to potrebujú pamätať až do dnes. 

Jeho veličenstvo KAKATOO

Pred záverečným výstupom nás pozdravil domáci pán ako sa sluší a patrí.

 Pomaly sme stúpali a krajina sa pred nami otvárala

Výhľad do ďaleka, na horizonte zúriace tropické búrky a neskutočná zelená len týždeň starej trávy boli určite highlightom dnešného dňa.

K tomuto výhľadu sa ešte raz vrátim v nejakom ďalšom blogu.